|
Usporiadaný občiansky život obyvateľov Hýb sa nám javí už v najvzdialenejšej minulosti. Na základe obsiahlych a viackrát potvrdených privilégií, ktoré dostali obyvatelia baníckeho mestečka Hybe, od kráľa Belu IV (21.7. 1265 ), možno predpokladať, celkom s istotou aj dokonalú organizáciu vzdelávania .
Dejiny hybskej školy súvisia s farnosťou . Prvý kostol v Hybiach bol postavený v 14. storočí. Historik a rodák R. Brtáň zaradil vznik hybskej školy do r. 1580, ktorá bola zriadená pri fare a deti sa učili čítať, písať, rátať a spievať nábožné piesne. Od polovice 16. storočia sa už mešťania Hýb hlásia k reformácií, s čím súvisí rozvoj vzdelávania i prvé stopy používania slovenského jazyka v bohoslužbách .V roku 1808 postavili Hybenia 1.murovanú školu. Hybskí učitelia vynikali dobrým životom, vedomosťami a múdrosťou, často gazdovali a viedli v obci osvetu. Osobitnú pozornosť si zaslúži učiteľ – Ľudovít Samuel Orphanides ktorý v Hybiach pôsobil 50. rokov.
Staršia budova školy bola stavaná od roku 1908. O rok bola daná do užívania. Táto stavba stála 150 000 korún. V kronike sa dočítame, že bolo treba veľkej horlivosti poplatníkov zozbierať tak veliký peniaz a bolo treba aj velikých mužov, ktorí vedeli tak veliké dielo uskutočniť. Boli to mužovia cirkvi a obce. Veľkú úlohu tu zohralo národné povedomie občanov – Hybenov, pretože úrady chceli v obci postaviť štátnu školu , ale maďarskú, čo sa priečilo presvedčeniu obyvateľov. I preto bola hybská škola i s jej učiteľmi, v tom čase, v Budapešti označená ako „panslavská“ a fungovala až do konca vojny /1918/ bez akejkoľvek štátnej podpory.
V rokoch 1936- 1937 bola postavená predná časť novej školy, prístavba školy bola realizovaná postupne v 50. a 70. rokoch 20 storočia, kedy sa postavila i telocvičňa.
Škola bola známa vysokou úrovňou výchovy a vzdelávania. Samostatnou kapitolou hybskej školy je rozvoj a fungovanie divadla predovšetkým pod vedením Ruženy Jariabekovej.
Hybskú školu absolvovalo množstvo významných rodákov, osobností, či už z minulosti alebo súčasnosti. Jej žiaci prispeli a prispievajú k rozvoju slovenskej vedy, umenia, kultúry a slovenskej vzdelanosti vôbec.
/podľa školskej kroniky/
|
